Archaická maskovaná postava fašiangového sprievodu z obce Forbasy v okrese Stará Ľubovňa — živá tradícia odovzdávaná z generácie na generáciu.
O turoňovi
Turoň predstavuje archaickú maskovanú postavu známu zo zimného obyčajového cyklu viacerých obcí na Slovensku, viazanú predovšetkým k fašiangovému obdobiu. Najdlhšie sa postava turoňa udržala na severnom Slovensku najmä zásluhou scénického folklorizmu.
Príklad kontinuálneho fungovania v prirodzenom prostredí predstavuje obec Forbasy v okrese Stará Ľubovňa v regióne severného Spiša. Najstarší obyvatelia obce sú pamätníci žitých fašiangových obyčajov spájaných predovšetkým s maskou turoňa, podľa ktorej Forbasania dostali aj prezývku „Turone".
Ústredná fantazijná postava turoňa s rohatou hlavou, pohyblivou čeľusťou a kožuchom je maska zoomorfného charakteru stvárňujúca vyhynutý druh dobytka symbolizujúceho silu, plodnosť a následnú prosperitu.
Živá tradícia
Do tvorby a zdobenia masiek sa už v priebehu niekoľkých týždňov pred fašiangami zapájajú celé rodiny, často viaceré generácie — starí rodičia odovzdávajú mladším remeselné zručnosti pri výrobe masiek z tradičných materiálov, zvyklosti pri výbere oblečenia i znalosti o charakteristike jednotlivých postáv.
Maska turoňa, ktorá je pre obec signifikantná, sa zaslúžila o pomenovanie celej obyčajovej príležitosti — fašiangového sprievodu. Domácnosti očakávajú fašiangovníkov, pripravujú tradičné pohostenie a uctievajú si ich naturáliami — predovšetkým vajíčkami, slaninou a klobásami.
Z vyzbieraných naturálií výlučne muži pripravujú praženicu na veľkej panvici priamo na verejnom priestranstve. Menšia porcia sa podáva účastníkom sprievodu aj návštevníkom podvečerného kultúrneho programu a tanečnej zábavy. Spoločným pokrmom symbolicky oslávia spolupatričnosť a hojnosť končiaceho sa fašiangového obdobia.
V ostatných rokoch k sprievodu pribudla aj verejná zabíjačka organizovaná dobrovoľným hasičským zborom, ktorou si obyvatelia obce i návštevníci pripomínajú tradície spoločnej práce a hostiny.
Osvedčenie o zápise
Forbaský turoň bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Osvedčenie si predkladatelia prevzali na Slávnostnom galaprograme v Divadle SĽUK v Bratislave dňa 25. mája 2026.
Zápis predstavuje ocenenie mimoriadnych prvkov a praktík, ktoré sú uznávané spoločnosťami, komunitami a jednotlivcami a existujú v súlade s univerzálne prijatými princípmi ľudských práv a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami.